Prihlásiť sa

DISKRIMINÁCIA a Európska únia

Európska únia od svojho vzniku považuje boj proti diskriminácii za jednu zo svojich priorít.
Podľa článku 12 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná. Článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva splnomocňuje Radu na prijatie opatrení na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

Rovnako podľa článku 21 Charty základných práv sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
Problematikou diskriminácie za zaoberala i Zelená kniha „Rovnoprávnosť a antidiskriminácia v rozšírenej EÚ“, ktorú prijala Komisia 28. mája 2004.

Diskriminácia, či už priama alebo nepriama je teda v Európskej únii legislatívne zakázaná. Pôvodne bol dôraz kladený najmä na diskrimináciu na základe národnosti či pohlavia. Od roku 1999 sa posilnil boj proti diskriminácii na základe rasového či etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, veku a náboženstva alebo viery.

Sekundárnu antidiskriminačnú legislatívu na úrovni Európskej únie tvorí značné množstvo právnych aktov. Konkrétne záväzky v tejto oblasti vyplývajú pre členské štáty zo smerníc Európskeho parlamentu, Rady alebo Európskej Komisie.

Smernice, ktoré sa priamo zaoberajú problematikou zákazu diskriminácie (napr. smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania...) je možné ďalej deliť podľa toho, akého diskriminačného dôvodu sa týkajú.
Ministerstvo vnútra SR zabezpečilo prebratie týchto smerníc do právnych predpisov v jeho pôsobnosti, ako i ich následnú implementáciu v praxi.

Viac o boji proti diskriminácii na stránke Úradu vlády SR.
-----------------------------------------------------------------------------

Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade došlo alebo nedošlo k porušeniu zásady rovnaného zaobchádzanie je potrebné skúmať splnenie nasledovných podmienok:

1. Pri namietaní určitej formy diskriminácie má byť preukázaná existencia rozdielneho zaobchádzania s jednou osobou v porovnaní s inou osobou/osobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej alebo v porovnateľnej situácii.

2. Súčasne je potrebné uviesť oblasť (pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní) a dôvod, z ktorého k prípadnej diskriminácii došlo a z ktorého  je  podľa právnej úpravy diskriminácia zakázaná.

3. Treťou podmienkou preukázania prípadného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je, že napadnutým konaním vznikla určitá ujma, príp. nevýhoda.

4.  Medzi dôvodom rozdielneho zaobchádzania a vzniknutou nevýhodou musí existovať kauzálna (príčinná) súvislosť, teda chránený dôvod musí byť príčinou rozdielneho zaobchádzania a vzniku nevýhody. Pri posudzovaní diskriminácie je tiež za určitých okolností potrebné posúdiť, či je možné diskriminačné konanie ospravedlniť alebo nie, keďže existujú určité „rozumné“ dôvody ospravedlniteľné dané konanie. 

Lehota pre podanie žaloby vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zákonom určená nie je.

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu:

pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Priama diskriminácia
je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.


Nepriama diskriminácia
je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.


Obťažovanie
je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.


Sexuálne obťažovanie
je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.


Pokyn na diskrimináciu
je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.


Nabádanie na diskrimináciu
je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.


Neoprávnený postih
je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo
b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania,
c) so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Zdroj: Sprievodca antidiskriminačným zákonom č.365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ISBN: 978-80-89016-38-9 - Vydalo: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a autorský kolektív, Bratislava, 2008

Last modified onnedeľa, 05 jún 2016 16:32

Leave a comment

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

Banner 468 x 60 px

Prešov